Dejiny obce s nadmorskou výškou 465 m sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil magister Kokoš Berzevici, magnát zo Strážok. Do územia priviedol rehoľu kartuziánov, ktorým daroval Lechnicu. Tí tu postavili drevené domčeky - pustovne. Je však možné, že v tejto oblasti už predtým existoval benediktínsky kláštor a aj obec Stará Ves.
Postupne bol provizórny drevený objekt kláštora prestavaný na kláštor z kameňa a tehly. Už v prvej polovici 14. storočia kartuziáni postavili z kameňa samostatné domčeky pátrov (otcov), potom postupne kostol, budovu konventu a prvé hospodárske objekty. Monumentálne objekty dodnes zachovaného kláštora boli postavené za pôsobenia priora Štefana II. v 15. storočí. Kláštory kartuziánov boli známe svojimi bohatými knižnicami kódexov, ktoré vznikali usilovným odpisovaním a iluminovaním mníchov. Okrem prepisovania sa mnísi venovali alchýmii, astrológii a liečiteľstvu. Ľudový názov Červený kláštor z pôvodne Lechnického kláštora vznikol podľa červeného pieskovca, ktorý bol použitý na preklady okien a dodnes zachované klenby. V súčasnosti sú červené aj strechy celého objektu.
V roku 1344 sa ako majetok kláštora spomína osada Podlechnica, neskôr nazývaná Smerdžonka. Nachádza sa tu minerálny prameň so špecifickým zápachom. Dnes sa táto časť Červeného Kláštora nazýva aj Červený Kláštor – kúpele. K majetkom Červeného kláštora až do jeho zrušenia v roku 1563 patrilo 12 obcí. Po kartuziánoch prišli do Červeného kláštora v roku 1711 kamalduli. Kláštor postupne zrenovovali podľa potrieb rehole a prestavali v barokovom štýle. V polovici 18. storočia Červený kláštor dostal svoju konečnú podobu, v ktorej ho môžeme obdivovať dodnes. V roku 1747 kamalduli vysvätili opravený a novo vymaľovaný kostol sv. Antona Pustovníka, ku ktorému v roku 1750 dostavali vežu. Okrem hostinca sa v kláštore nachádzali stajne pre dobytok, vozovňa, pivovar a sladovňa. Ku kláštoru patril aj mlyn a sklárske dielne vo Veľkej Lesnej, Reľove a v Hutách.
Medzi mníchmi bolo viacej významných osobností. Známy je najmä slávny majster bylinkár - fráter Cyprián ktorý zostavil herbár, v ktorom štvorjazyčne opísal viac ako 272 rastlín. Vzniklo tu taktiež významné centrum literárnych prekladov i slovenské jazykové centrum, zviazané s osobou jedného z rehoľníkov - Romualda Hadbavného. Ten v roku 1750 preložil Písmo sväté do slovenčiny a v roku 1763 dokončil práce na latinsko-slovenskom slovníku. V roku 1782 cisár Jozef II. v rámci svojich reforiem zrušil všetky rehole a ich kláštory, z ktorých nevyplýval poznateľný úžitok. Budovy a pozemky Lechnického kláštora prešli do majetku štátu a boli spravované tzv. náboženským fondom. Majetkom štátu bol kláštor do roku 1820, keď ho cisár František I. daroval gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. V súčasnosti je v objekte zriadené múzeum, do ktorého boli prenesené aj vzácne barokové plastiky z gotického kostola, ktorý pre dlhodobé reštauračné práce dlho nebol sprístupnený.
V administratívnych hraniciach Červeného Kláštora sa nachádza tiež časť osady v minulosti nazývaná Nižné Šváby, ktorá sa spomína už v roku 1550 ako Swap. Po zrušení kláštora v roku 1782 menila osada vlastníkov a Jozef II. povolal na obrábanie pôdy nemeckých osadníkov. Po jej osídlení sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom, pastierstvom a cez leto splavovaním dreva po Dunajci. Pri alkalicko-sírnatých žriedlach vznikli asi v roku 1828 kúpele Smerdžonka na liečenie vnútorných chorôb.
Zdroj a viac informácii nájdete na www.pieninyportal.com, www.tatry-pieniny.com a www.cervenyklastor.sk
